Zapoj sa aj ty do Petície: Stop týraniu zvierat!!! SEM
Zapoj sa aj ty do Petície: POMOC TULEŇOM!!! SEM

Domáca Zoo

17. června 2011 v 20:30 | PatriSa |  Príbehy zo života zvierat
Kde bolo tam bolo, žije dievčatko, ktoré svojou láskou a prílišnou starostlivosťou zamordovalo niekoľko zvieratiek. Ako malý drobec, vždy chcela nejaké zvieratko. Odolávala som jej nátlaku a nakoniec k jej spokojnosti som dcéruške kúpila hračku "tamagoči". Celá vytešená kŕmila svoje neživé zvieratko o dušu, výsledok - zvieratko prasklo. Smutná bola dcérka a chcela živé zvieratko, no najradšej by prijala psa. Chcela som jej urobiť radosť, ale pri pomyslení na raňajšie vstávanie a venčenie psíka, môj mozog, alebo ak chcete "lenivosť ma viedli iným smerom.
Raz v akváriu som uvidela pekné malé korytnačky, nuž a zvieratko putovalo domov, vlastne dve, aby jednej nebolo smutno. Urobili sme pre ne krásne akvárium, pripravili sme všetko, čo korytnačky potrebujú. Kŕmili sme ich v umývadle, aby mali čistú vodu a pozorovali ich ako jedia. Zdalo sa mi, že vôbec nejedia, ale fakt iba zdalo. Čistenie kamienkov a menenie vody, bolo akože inak "moja starosť". Veď malá sa mi o korytnačky neprosila. Naše korytnačky začali akosi rásť. Boli čím ďalej tým väčšie. Myslela som, že nikdy nevyrastú, že zostanú také milunké, maličké. Zrazu som sa ich začala báť. Keď som ich chcela nakŕmiť a dať do umývadla, občas si zmýlili moje prsty s potravou. Dieťa s nadšením pozorovalo, ako sa trápim, možno aj korytnačky, kto vie. Tak som sa rozhodla ponúknuť korytnačky škole, ktorú navštevovala. Tá opäť chcela zvieratko, tentokrát zvíťazil škrečok. Dostala ho od kamarátky a tak opäť vládla u nás príprava pre bývanie škrečka. Dcérka sa s ním hrala, kŕmila ho, starala sa oň až jej po mesiaci zomrel. Plakala, bola veľmi smutná, ale opäť si priniesla škrečka od tej istej kamarátky. V byte vládla radosť, spokojnosť, ktorá trvala asi mesiac. Škrečok opäť zomrel, rozmýšľali sme nad tým, čo sa mohlo stať, ale keď boli škrečkovia súrodenci, tak boli zrejme slabší jedinci, zhodli sme sa. Samozrejme, že za dajaký čas nový škrečok pobehoval v klietke opäť. Tento chudák nevydržal ani dva týždne. Bolo mi ľúto dcéry, škrečka tiež a tak sme mali doma smútok. Trval nejakú dobu. Doma sa nerozprávalo o zvieratkách, naivne som si myslela, že sa poučila po svojich smutných skúsenostiach, ale mýlila som sa. Tentokrát si pre istotu priniesla morské prasiatko. Tešila sa z neho, skutočne sa oň vzorne starala. Rodina bola opäť spokojná, ale..
Bol krásny slnečný deň, stvorený na kúpanie. Sedela som v kancelárii a snažila sa pracovať. Naplánovala som si po robote kúpanie a tak som to chcela povedať dcére. Telefón zvonil a zvonil až ho konečne zodvihla. Bol to pre mňa šok, do telefónu srdcervúco plakala, zajakávala sa a ja som nevedela čo sa stalo. Predstavovala som si všetko možné, len som dúfala, že sa jej nič vážne nestalo. Doslova zdesená a s veľkými obavami som išla domov. Medzi dverami stála moja slečna, celá opuchnutá od plaču, nič súvislé zo seba nedostala. Pochopila som z jej bľabotania, že jej morské prasiatko zomrelo. Vydýchla som si, že to nie je nič horšie a že je v podstate celá. Snažila som sa tváriť vážne, ale mala som s tým čo robiť. A čo sa vlastne stalo ?
Moja dcérka usúdila, že v izbe má prasiatko málo vzduchu, tak ho dala do krabice na balkón asi na tridsaťdvastupňový vzduch, čiže "chudáka upiekla". Odvtedy ubehlo pár rokov, je z nej veľká slečna, ale stále počúvam vetu: "Kúpiš mi psa ?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama