Zapoj sa aj ty do Petície: Stop týraniu zvierat!!! SEM
Zapoj sa aj ty do Petície: POMOC TULEŇOM!!! SEM

Červenec 2011

Stop zabíjaniu tuleňov!!!!

31. července 2011 v 18:13 | PatriSa |  Stop týraniu zvierat

Pomoc tuleňom (Helped seals)

Konštatovanie: treba bojovať za tých, ktorý sa nevedia/nemôžu brániť!!!
Ako sa možno zapojiť: stačí prihlásiť svoj blog a dať si ikonku na stránku
Ikonky: (ikonku si môžete vybrať)




Ikonky sa samozrejme dajú zmenšiť...
Takisto budú pridávané rôzne články a novinky k projektom...

Chceš sa prihlásiť? Vyplň:

Meno účastníka:
Adresa blogu:
Vek:
E-mail:
Nezabudni na ikonku ;)



To je všetko!!!

Slavné kone 2. časť

31. července 2011 v 17:10 | PatriSa |  Kone podrobnejšie
Príbeh:

PROLOG
Phar Lap ... meno dobre známe všetkým, kto sa aspoň trochu zaujímajú o kone a je úplne jedno, či práve o dostihový šport. Dokonca si dovolím tvrdiť, že o tomto fenomenálnom ryšiakovi počula i väčšina úplných laikov. Phar Lap je jednoducho pojem. Miláčik davov a taktiež nenávidený konkurenciou. Jeho skon je obklopený rúškom tajomstva a celý jeho život bol pretkaný až neuveriteľnými udalosťami. Phar Lap bol vo svojej dobe najobľúbenejší osobnosťou v Austrálii a nebojím sa použiť slovo "osobnosť" v spojení s koňom, pretože žiadny človek tej doby (a možno dodnes ...) nedosiahol v Austrálii tak nesmiernej popularity a dokonca aj teraz na ryšiaka veľkého vzrastom i srdcom väčšina Austrálčanov pozerá ako na "svojho Phar Lapa".
Tento článok berte ako vzdanie pocty Phar Lapovi, jednému zo skvelých "Big Redu", koni, ktorý spoluutvářel austrálske dejiny ...
Phar Lap je bez diskusie jedným z najslávnejších koní, ktorí kedy na dostihových dráhach behali. Spolu s maďarskou Kincsem či americkým Man o'War zostali navždy v srdciach nás všetkých, hoci už ich vlastné srdce dávno dobila. Aj dnes, viac než 70 rokov po jeho skone, sa na Phar Lapa v Austálii nezabudlo. Každý, kto navštívi melbournské múzeum, si nenechá ujsť najznámejší exponát - vypreparovaného Phar Lapa. Vyzerá, ako by bol živý, len vyskočiť z vitríny a rozbehnúť sa v ústrety ďalšiemu víťazstvu. Iba keď sa pozornejšie zadívate do jeho očí, uvedomíte si, že sú sklenené a nehybné a trochu zaľutujete. Zaľutujete, že ste sa nenarodili o pár desiatok rokov skôr. Počujete to? Ten typický hurhaj, sprevádzajúce dostihy, vôňu konského potu a zo všetkých strán hlasné skandovanie mena: "Phar Lap, Phar Lap, Phar Lap!" Páni s cylindre na hlave a dámy v nákladných róbach s klobúčikmi. Hlásateľ práve číta mená štartujúcich koní. Zatvorte oči a preneste sa so mnou do Austrálie konca tridsiatych a začiatku štyridsiatych rokov minulého storočia ...


NARODENÝ NA NOVOM ZÉLANDE
Písal sa rok 1926, keď sa štvrtého októbrového dňa v Timaru na Novom Zélande u vplyvného chovateľa AF Robertsa narodil na dráhe nezvíťazivých kobyle Etreaty a žrebce Night Raid hrdzavý žrebček. Dostal meno Phar Lap. Meno znie v preklade zo singhálštiny "blesk", lenže ako ročný na dražbe Phar Lap na bleska rozhodne nevyzeral. Bol kostnatý a prerastený. Meral rovných 173 cm, zatiaľ čo ostatné kone boli o 10 cm menší a vážil šesť metrákov, zatiaľ čo priemerná váha anglického plnokrvníka bola v tej dobe 450 kg. Bol ohodnotený na 160 guineí (vtedy v prepočte smiešna čiastka 336 dolárov) a putoval od chovateľa do Austrálie k chudobnému trénerovi Harrymu Telfordovi, ktorý neustále čakal na svojho životného koňa. Veril predovšetkým v Phar Lapov dobrý rodokmeň, ktorý obsahoval skvelého Carbine, víťaza Melbourne Cupu roku 1890 a 33 z 42 dostihov, v ktorých štartoval.


Telford A Woodcock
Phar Lap po príjazde do Austrálie vyzeral dosť nevábne. Po plavbe z Nového Zélandu bol v zlej kondícii a na hlave mal bradavice. Jeho nový majiteľ Dave Davis s ním nechcel mať nič spoločné. Tým skôr, keď videl Phar Lapa v pohybe. Nakázal Telfordovi, aby sa tej lenivej herky, ktorá si do tej doby vyslúžila prezývku Bobby alebo Bobby Boy, okamžite zbavil. Lenže Harry sa Phar Lapa nechcel vzdať, cítil, že v ňom "niečo väzí". Keďže sám nemal dosť peňazí aby si ho kúpil, zaplatil ho napol a dohodol sa s Davisom trojročnú splátku.
Valach sa dostal do rúk osemnásťročného ošetrovateľa Toma Woodcocka, ktorý zohral v živote Phar Lapa ďaleko najdôležitejšiu rolu. Tom, neskôr legendárny australsky tréner, mal Phar Lapa nesmierne rád a táto náklonnosť bola obojstranná. Phar Lap napríklad nechcel žrať, kým Tom nevošiel do jeho boxu a nezačal ho hladiť, alebo kefovať. Ryšiak Toma poslušne nasledoval kamkoľvek ako psík. Tieto scény všetci poznáme z filmu "Phar Lap". Phar Lap mal zrejme úplne bezproblémovú povahu, čo dokladá fotka so synom Harryho Telforda, kde chlapec sedí na neosedlanom koni. Z tejto i ďalších fotiek je patrné, že Phar Lap mal pravdepodobne problémy s prednými nohami, pretože ako v dostihoch, tak mimo nich mal na nohách neustále bandáže. K ľuďom bol ústretový a sláva ho nijak nerozmaznala.

ZAČIATKY V ZNAMENÍ PREHIER
Phar Lapovi éra začala v roku 1929, v čase, keď celú krajinu a väčšinou ostatného sveta sužovala ekonomická kríza. Ľudia boli bez peňazí a neverili ničomu. Prácu nebolo ľahké zohnať a naviac v tej dobe ľudia nedostávali podporu v nezamestnanosti ako dnes. Na dráhe sa však objavil kôň, ktorý dokázal znechutenému a bezradnému národu vliať do žíl nový optimizmus ...
Ako dvojročný sa Phar Lap na dráhe zvlášť nepredviedol. Prehral, ​​čo sa dalo, skoro ako keby si strážil svoju poslednú pozíciu. Štartoval v piatich dostihoch, z ktorých bol 4x posledný a len raz vyhral nad mizernou konkurenciou. Harry Telford bol sklamaný, ale napriek tomu sa nevzdával viery v Phar Lapove schopnosti. Všetci ostatní sa mu za to posmievali.

ZÁZRAČNÁ PREMENA
Trojročný Phar Lap bol úplne iný kôň. Z filmu si isto všetci dobre pamätáme onen moment, kedy Tom ukázal Phar Lapovi v tréningu "pocit z víťazstva" i to, ako tréner Telford naháňal ryšiaka až do úmoru po piesočných dunách, aby z neho dostal lenivosť. Či už boli tréningové metódy akékoľvek, najpravdepodobnejšou asi bude, že Phar Lap jednoducho vyzrel. Avšak aj v oboch predchádzajúcich verziách môže byť kúsok pravdy.
Phar Lap sa v troch rokoch doslova "vylúpol". Z ošklového káčatka sa stal vysoký, osvalený a vyrovnaný kôň. Síce v prvých štyroch dostihoch dobehol na nedotovaných miestach, ale ďalšie štarty, to už bola iná muzika. Phar Lapov štart v Derby bol doslova šokom pre všetkých zúčastnených i divákov. Ryšiak, od ktorého už nikto nič nečakal, sa naraz začal posúvať dopredu, až nakoniec zaujal prvú pozíciu. Bežal s takou chuťou a razanciou, že všetci prestali sledovať ostatné kone a upierali pohľady len k nemu. A aké to bolo prekvapenie, keď Phar Lap s drvivou prevahou a prekypujúci energiou zvíťazil! Telford sa dočkal a všetci hľadali muža, ktorému by mohli pogratulovať. Dokonca i doposiaľ sa od neohrabaného ryšiaka dištancujúci Davis k nemu zrazu našiel cestu. Od tej doby bol Phar Lap fovoritom všetkých dostihov, v ktorých štartoval.
Phar Lap toho roku vyhral 13 dostihov, z toho 5 klasických. Austrálčania k nemu vzhliadali ako ku svojej "modle". Krajina zmietaná ekonomickou depresiou konečne našla "niečo", čomu mohla veriť, k čomu sa mohla upnúť. Vypuklo stávkové šialenstvo, každý si chcel staviť a zarobiť ľahko peniaze. Pretože Phar Lap bol istotou. S každým ďalším víťazstvom šiel kurz na Phar Lapa dolu a všetko došlo až tak ďaleko, že bookmakeri na ňom odmietli vystavovať vôbec nejaký kurz. To je vec, ktorá sa už snáď nemôže nikdy zopakovať!

ATENTÁT NA KONE
Sláva však mala aj svoju tienistú stránku. Pretože bol Bobby až moc dobrý, začal predstavovať veľkú hrozbu pre majiteľov ostatných koní a samozrejme aj pre skorumpovaný austrálsky dostihový spolok. Vôbec prvý atentát na koňa v histórii dostihového športu (a myslím že doposiaľ i posledný), sa udial v stredu 1. novembra 1930, pár dní pred Melbourne Cupom. Čierne auto sledovalo Toma Woodcocka na bielom poníka, ktorý viedol šampióna z rannej prechádzky. Zrazu výstrel! Poplašený Phar Lap našťastie vyviazol bez zranenia. Nasledovali však výhražné listy a telefonáty. Phar Lap bol nútený opustiť doterajšie pôsobisko. Bol starostlivo ukrytý pred zrakmi všetkých a ako sa blížil Melbourne Cup, všetci sa pýtali, kam sa Phar Lap podel. Dokonca iv sobotu, v deň Melbourne Cupu, nebol Phar Lap stále na mieste určenia. Atmosféra na závodisku hustla a zraky všetkých sa upierali k vjazdovej bráne. Zdržanie bolo spôsobené tým, že záškodníci si Phar Lapa nakoniec našli. Aby mu znemožnili štartovať v Melbourne Cupu, odpojili prúd a zničili motor auta prevážajúceho Phar Lapa ku štartu v prestížnom závode. Ale Phar Lap sa na štart dostihu nakoniec postavil. Konečne prichádza prepravník doprevádzaný ozbrojenou eskortou. Z neho vybieha pár minút pred štartom dostihu Phar Lap s Tomom Woddcockem a 92 tisíc ľudí na tribúnach vstáva a aplauduje ... Phar Lap i cez záťaž 62,5 kg (viac nikdy žiadny štvorročný kôň v 69 roku histórii dostihu neniesol) vyhral a davy opäť jásaly. Veď väčšina z nich prišla na "svojho" Phar Lapa.

Teraz mi dovoľte krátke odbočenie. Phar Lap je známy predovšetkým vďaka obrovským záťažiam, ktoré mu boli nakladané na chrbát. Austrálsky dostihový spolok to ospravedlnil tým, že "chráni" dostihový šport, pretože inak by do dostihu, v ktorom bol zapísaný Phar Lap, nikto svojho koňa neprihlásil. Uvedomme si však, že v športe by malo ísť predovšetkým o zdravie koňa a teda každý počin zameraný proti záujmu koňa by mal byť považovaný za absolútne neprípustný a nemorálny. Z tohto si môžeme urobiť obrázok o skorumpovanosti vtedajšej "elitnej dostihovej spoločnosti".




THE RED TERROR
Majitelia koní taktiež neboli vždy radi, že Phar Lap, zvaný tiež "The Red Terror", v dostihu pobeží. Museli za koňa zaplatiť prihlášku do dostihu a šance, že zvíťazí v dostihu, v ktorom beží Phar Lap, boli takmer nulové. Napríklad v troch Melbeurne Cupoch, v ktorých štartoval Phar Lap, boli neobvykle malé štartovné pole - 14 koní v roku 1929, 15 koní v roku 1930 a 14 koní v roku 1931. Na rozdiel od štandardne početného štartovného poľa, ktoré obvykle čítalo 20 až 30 koní ...
Cez obrovské záťaže Phar Lap vyhrával zakaždým rovnakým štýlom. Úplne spoľahlivo útočil zo zálohy, šiel do vedenia a vybudoval si náskok. S hlavou hrdo vztýčenou a ušami vzprismenými sa, pekne "zbalený" jazdcom, vrútil víťazne do cieľa. Nebudem tu rozpisovať jednotlivé víťazstvá, to by nemalo zmysel. Nakusnem však jednu prehru, ktorú utrpel, podľa môjho názoru, Phar Lap úplne zbytočne. Všeobecný názor panuje ten, že bol Phar Lap posielaný do zbytočne mnohých štartov, ako keby sa Telford nemohol nabažiť. Naríklad ako štvorročný vyhral Phar Lap štyri dostihy behom jediného týždňa, medzi nimi aj spomínaný Melbourne Cup 1931. Telford prihlásil Phar Lapa do Melbourne Cupu io rok neskôr, roku 1932. Tam bol zaťažený neuveriteľnými 69 kilogramami. Bol porazený, dobehol ôsmy, keď víťazom sa stal kôň White Nose, nesúci len 44 kg! Toto si Phar Lap naozaj nezaslúžil! Nutné podotknúť, že Telford už v živote na koňa Phar Lapových kvalít nenarazil a tréningové stredisko, ktoré si z zárobkov za Phar Lapa postavil, neskôr skrachovalo a Telford zomrel ako chudobný muž. Jeho hviezda zhasla s Phar Lapovou smrťou ...

Triumf V AMERIKE
Keď už nemal Phar Lap v Austrálii čo dokazovať, rozhodol sa Telford preplaviť ho do Ameriky, aby sa stretol s miestnou špičkou. Ako tréner išiel s koňom Tom Woodcock a džokej Billy Eliot (tradičným Phar Lapovým jazdcom bol však Jim Pike - vyhral s ním 27 dostihov z 30 štartov). 15. januára 1932 stál Phar Lap na americkej pôde - v San Franciscu. Po dvojmesačnej aklimatizácii nastúpil na štart Aqua Caliente Hadicapu (20. marca 1932), v ktorom víťaz inkasoval 50 000 dolárov. Valach nebol celkom v poriadku, mal zranené kopyto, ale napriek tomu nastúpil. V priebehu dostihu sa rana otvorila a obväzom začala presakovať krv. Ostrú bolsťou trýznený Phar Lap sa však osemdesiat metrov pred cieľom predral do čela a svoju pozíciu už nepustil. Nielenže vyhral, ​​ale súčasne i prekonal traťový rekord na 2 km (skvelých 2:02, 4 / 5). Výkon austrálskeho koňa si podmanil celú Ameriku, ktorá mu dokonca predpovedala, že sa stane najbohatším koňom sveta. Rovnako sa tvrdilo, že bol najlepším koňom, čo kedy vstúpil na americkú pôdu.

ZÁHADNÁ SMRŤ
Lenže všetko dopadlo inak. Za pár dní Phar Lap zomrel. Bolo to v utorok, 5. apríla 1932. Toho dňa o pol piatej ráno kôň nevyzeral dobre. A tak Tom Woodcock zavolal veterinára Williama Nielsona, ktorý prišiel z Austrálie ako Phar Lapov "osobný lekár". Lenže kôň na tom bol stále horšie, preto bol privolaný ďalší veterinár. Pomôcť však už Phar Lapovi nedokázali. Zomrel krátko po poludní. Nešťastný Tom sa vrhol na dosiaľ teplé konské telo a plakal a plakal ...
Okolnosti smrti boli tak záhadné, že sa dnes nikto neuspokojí s verdiktom: kolika. Celý svet obletela smutná správa a zarmútení fanúšikovia dokonca zaslali austrálskej vláde petíciu, aby vyhlásila za zabitie Phar Lapa Amerike vojnu. Trochu prehnané, ale ukazuje to, koľko Phar Lap vo svojej dobe znamenal.
Hypotéz o príčine smrti je veľa, vrátane otravy arzénom či prepracovanie. Pitva nič nepreukázala. Dostihové podsvetie stratami rozhodne netrpelo, koňa však mohol zabiť ktokoľvek - bookmakeri, majitelia iných koní, niekto, kto závidel. Pravdepodobne sa však jednalo ako vždy o peniaze, pre ktoré sú mnohí schopní zabiť nielen koňa ...

VEĽKÝ KôŇ S VEĽKÝM SRDCOM
Nakoniec Phar Lap opäť stál na austrálskej pôde. S neobyčajnou láskou a jemnosťou bol vypreparovaný a dnes ho môžete vidieť v Melbournskom múzeu, kde ho ročne príde obdivovať asi 100 tisíc ľudí. Nebol to len tak obyčajný kôň. Jeho bojovné srdce vážilo 14 libier (tj 6,3 kg) - pre porovnanie - srdce priemerného plnokrvníka váži 9 libier. U žiadneho iného plnokrvníka nikdy nebolo nájdené tak veľké srdce. Rovnako sa dáva do spojitosti tepová frekvencia s výkonnosťou. Obvykle kone s vyššou tepovou frekvenciou, čo bol aj prípad Phar Lapa, bývajú výkonnejší.
O Phar Lapovi bol natočený film a spísané množstvo kníh. Aj dnes je považovaný za jedného z najlepších koní, čo vkročili na americkú pôdu a aj keď v Amerike štartoval len raz, v ankete 100 najlepších koní USA 20. storočia obsadil 22. miesto. Phar Lap štartoval v 51 dostihoch, z ktorých 37 vyhral, ​​3x bol druhý a 2x tretí - nehľadiac na záťaž. Zarobil 66 738 libier (133 476 dolárov). Bol neuveriteľne rýchly a prekonal nejeden traťový rekord.
Ešte teraz mám v ušiach slová rozhovore medzi Tomom Woodcock a Telford: "Už sa na to nemôžem pozerať," tvrdil Tommy, keď Telford znovu a znovu posielal Phar Lapa do dostihov. "Tak prečo stále vyhráva, keď je podľa teba unavený?" odpovedal Telford. A Tom na to: "Pretože má také srdce." Áno, Phar Lap naozaj mal TAKÉTO srdce!

Epilóg
V Melbournskom múzeu je po otváracej dobe. Upratovač zametá podlahu okolo vitríny, v ktorej nehybne stoja Phar Lap. Rýdza srsť sa leskne, rovnako tak i nehybné oči. Za chvíľu upratovač dokončí svoju prácu a zhasne svetla. Na neživé konské telo padne tma. Sú vidieť len siluety a počuť vzďaľujúci sa kroky. Potom šramocení kľúčov v zámke. A potom už len ticho a tma. Veľký Phar Lap zostal sám. Avšak my vieme, že nikdy neupadne do zabudnutia. Druhý deň ráno sa opäť otvoria dvere a davy ľudí ho prídu obdivovať. Nejeden z nich, rovnako ako mnohí pred ním, zaľutujete, že sa nenarodil o pár desiatok rokov skôr ...

"... A Phar Lap prebieha cieľom ako prvý!" jasá hlásateľ. Veľký ryšiak vbieha do cieľa a ľudia na tribúnach šalejú. Vzduchom lietajú čapice a tikety tých, ktorí si stavili na správneho koňa i tých, ktorí si mysleli, že to tentokrát Phar Lapovi konečne nevyjde. Deti nadšene tlieskajú a dámy krútia farebnými slnečníky ... Teraz už môžete otvoriť oči. Práve ste prežili nevšedný príbeh koňa, ktorý bol tak, tak ... iný ako všetci ostatní.


Bavorský Farbiar

24. července 2011 v 17:54 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Podstatne ľahšia a menšia varieta hannoverského farbiara, vyšľachtená z neho v druhej polovici minulého storočia v Bavorských Alpách krížením s dnes už neexistujúcimi nemeckými farbiarmi. Ciefom bolo vytvoriť psa, ktorý by sa mohol rýchlo pohybovať aj v ťažko priestupnom horskom teréne.
Popis: Stredne veľký, ľahký a svalnatý pes. Hlava nie veľmi ťažká, dosť široká, s nie veľmi dlhým ňucháčom. Oči tmavohnedé aj svetlejšie, guľaté. Uši dlhšie, ťažké, vysoko a široko nasadené, dolu zaokrúhlené. Krk stredne dlhý, suchý, mocný. Telo s dlhším pevným chrbtom, hlbokým a dlhým, ale nie veľmi širokým hrudníkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Nohy dlhé, rovné a svalnaté, nie však s ťažkými kosťami. Chvost stredne dlhý, siaha po kolená, štíhly, nesený vodorovne alebo zvisle. Srsť hustá, priliehajúca, skôr drsná, nie veľmi lesklá. Farba tmavočervená, jelenia červená, červenožltá, červenohnedá, sivočervená, okrovo žltá. Prekvitajúca čierna farba môže byť na ňucháči, na ušiach, na chrbte a na chvoste. Veľkosť: Kohútiková výška 45-50 cm, hmotnosť okolo 25 kg.
Charakteristika: Pohyblivý, rýchly a vrtký, pritom však aj vytrvalý poľovný pes s jemným čuchom a s veľkou chuntou do práce. Povahou milý, prívetivý aj k deťom, veľmi oddaný svojmu pánovi.
Využitie: Poľovný pes, farbiar, dobre sa uplatňujúci najmä v náročnom horskom teréne. Výskyt: Chov sa obmedzuje na horárske kruhy, aj tu je však skôr výnimočný. Pritom je zaujímavé, že sa u nás ročne odchová viac šteniec ako v Nemecku alebo v Rakúsku.
Možná zámena: S hannoverským farbiarom, ktorý je výrazne väčší, ťažší a mohutnejší.

Baset

24. července 2011 v 17:53 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Už od 13. a 14. storočia chovali v Anglicku a vo Francúzsku ťažšie krátkonohé psy, ktoré mali prenasledovať zver v ťažko prístupnom teréne a byt pritom také pomalé, aby im poľovníci stačili. Dnešné mohutné a ťažké basety sú však výsledkom úsilia britských chovateľov, ktoré s úžitkovosťou nemalo nič spoločné a datuje sa od polovice minulého storočia. Okrem iného svedčí o významnom vplyve anglického farbiara.
Popis: Krátkonohý, ale veľmi statný a mohutný pes dlhého telesného rámca. Hlava veľká a klenutá, s výrazným tylovým hrboľom a s množstvom vrások, ktoré jej dávajú charakteristický melancholický výraz. Prevísajúce horné pysky. Uši nízko zavesené, veľmi dlhé (aspoň po koniec ňucháča), zamatové. Krk svalnatý, dlhší, s výrazným lalokom. Nohy krátke, neohnuté, hrubé, predné s mierne vbočeným zápästím, s masívnymi labami. Telo dlhé, hrudník nie prehnane hlboký, chrbát široký a rovný. Chvost dlhší, pri koreni hrubý, postupne sa zužujúci, v pohybe šabľovite nesený. Srsť hladká, hustá, ale nie jemná. Farba zväčša trikolóra (bieločierno-trieslová) alebo bikolóra, pripúšťajú sa však aj všetky ostatné farby, ktoré sa vyskytujú pri duričoch. Veľkosť: Výška v kohútiku 35-38 cm, hmotnosť 20-30 kg.
Charakteristika: Veľmi pokojný, až flegmaticky vyzerajúci pes so zvučným, melodickým brechotom. Zväčša mierny až priateľský, ale aj tvrdohlavý a prejavujúci zreteľnú nechuť k absolútnej poslušnosti.
Zvláštne nároky: Vyžaduje tolerantný prístup a vera trpezlivosti pri výchove. V byte púšťa dosť slín a má sklony na priberanie. Pomerne časté zdravotné problémy (chrbtica, kĺby, očné viečka).
Využitie: Poľovný pes - farbiar. Dnes sa chová prevažne už iba ako originálny spoločník.
Výskyt: Módny, a preto veľmi rozšírený pes.
Možná zámena: So vzácnym artézsko-normandským basetom, oproti ktorému je však výrazne mohutnejší a ťažší.

Basenji

24. července 2011 v 17:52 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Basenji vznikol z polodivých psov, tzv. šensiov, ktoré žili s africkými kmeňmi Pygmejov v Kongu. Ide o jedno z najpôvodnejších a najprimitívnejších jestvujúcich plemien psov, čoho dokladom je skutočnosť, že rovnako ako diví predchodcovia domácich psov nevie brechať. Basenji ako moderné plemeno vznikol v tridsiatych rokoch tohto storočia.
Popis: Veľmi elegantný stredne veľký dlhonohý pes. Hlava plochá, pri vztýčených ušiach sa na tvári vynárajú vrásky. Oči tmavé, mandľového tvaru, akoby pozerali do diaľky. Malé vzpriamené uši, nasadené vpredu na hlave. Telo harmonické, krátky rovný chrbát, hlboký oválny hrudník. Chvost vysoko nasadený, raz alebo dva razy zakrútený nad chrbtom. Srsť lesklá, krátka a jemná. Farba: Čiernobiela, červenobiela, trieslová, trikolór, čierna. Veľkosť: V ideálnom prípade psy okolo 43 cm s hmotnosťou 11 kg, suky sú okolo 40 cm s hmotnosťou 9,5 kg.
Charakteristika: Tento tichý, k cudzím ľuďom veľmi nedôverčivý a vonku zdanlivo ne kontaktný pes sa v domácom prostredí stáva nezvyčajne milým, citlivým spoločníkom. Je veľmi čistotný, ba ako mačka sám sa stará o svoju srsť.
Využitie: Africkí domorodci ho využívali najmä pri poľovaní. Teraz je to iba spoločenský a výstavný pes.
Výskyt: Vyskytuje sa, hoci nie vo veľkých počtoch, vo väčšine európskych krajín. Aj u nás sa nechová.
Zvláštne nároky: Basenji má silne vyvinutý poľovný pud, a preto ho v našich podmienkach zväčša nemožno púšťať von navoľno. Potrebuje však vera pohybu na dlhšom vodidle, najlepšie pri bicykli alebo na dlhších túrach. Výborne znáša aj vysoké teploty.
Možná zámena: Basenjiho si možno pomýliť azda iba s "bastardom", oproti ktorému je však ušľachtilý a elegantný.

Barbet

24. července 2011 v 17:51 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Veľmi starobylé plemeno, ktoré sa počas stáročí takmer nezmenilo. Pokladá sa za predchodcu vodných psov, pudla, ale aj dlhosrstých ovčiakov (briarda, bradatej kólie a i.). Prakticky vyhynul a dnešná podoba plemena je výsledkom chovateľskej rekonštrukcie zo sedemdesiatych rokov tohto storočia.
Popis: Stredne veľký pes s typickou "ovčou" srstou, ktorá pokrýva hlavu, vrátane tvárovej partie. Ňucháč krátky a široký, nos hranatý, stop výrazný. Oči guľaté, najlepšie tmavohnedé, celkom prekryté srstou. Uši nasadené vo výške očí alebo nižšie, dlhé, ploché, široké, pokryté kučeravou srstou. Krk krátky a mocný. Telo so širokým, priestorným, dosť hlbokým hrudníkom, s mierne klenutým chrbtom, s krátkymi, pevnými bedrami a so zaokrúhleným zadkom. Nohy rovné, vrátane láb celé porastené srstou. Srsť dlhšia, huňatá, plstnatá, zvlnená, môže vytvárať lokne alebo splstnatené miesta. Pokrýva celý povrch tela. Farba čisto čierna, sivá, hnedá, hrdzavá, plavá, biela alebo premiešaná. Viacfarebnosť sa nepripúšťa. Veľkosť: Kohútiková výška psov najmenej 54 cm, súk 50 cm pri hmotnosti 15-25 kg.
Charakteristika: Vyrovnaný, učenlivý a poslušný pes. Má rád vodu a náruživo aportuje. Odolný voči chladu aj horúčave.
Zvláštne nároky: Hustá, nepriepustná srsť sa ťažko drží v dokonalej čistote a má typický pach. Preto sa barbet drží skôr vonku.
Využitie: Poľovný pes, špecialista na vodné práce.
Výskyt: Veľmi vzácny, u nás sa nevyskytuje.
Možná zámena: S ďalšími vodnými psami, od ktorých sa na prvý pohľad líši osrstenou ňucháčovou partiou.

Azavak

22. července 2011 v 12:45 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Pochádza z južnej Sahary, z územia dnešných štátov Mali, Hornej Volty a Nigérie. Po stáročia ho choval kočovný kmeň Tuaregov ako poľovného psa na gazely aj ako strážcu. Do Európy sa dostal až v 70. rokoch tohto storočia, ako samostatné plemeno ho uznali až roku 1981.
Popis: Veľký ušľachtilý chrt s hladkou srstou. Hlava dlhá, jemná, úzka a suchá, s ostro rezanými črtami a postupne sa zužujúcim ňucháčom. Oči mandľové, veľké, tmavé alebo jantárové. Uši vysoko nasadené, zavesené, priliehajúce k hlave, trojuholníkové. Krk dlhý, svalnatý, mierne klenutý. Telo obdĺžnikového formátu, pričom výška je o čosi väčšia ako dĺžka. Hrudník hlboký a priestranný, chrbát rovný alebo mierne sa zvyšujúci smerom k bedrám, s výraznými bedrovými hrboľkami a s vysoko vtiahnutým bruchom. Nohy dlhé, suché, rovné, rovnobežné. Chvost vysoko nasadený, dlhý, tenký. Srsť veľmi krátka, na bruchu niekedy celkom chýba. Farba plavá v rozličných odtieňoch, príp. s tmavou maskou. Biela na hrudi, na konci chvosta a na "ponožkách". Veľkosť: Kohútiková výška psov je asi 64-74 cm, súk 60-70 cm, hmotnosť 20-25 kg, resp. 15-20 kg.
Charakteristika: Aj spomedzi chrtov nezvyčajne nezávislý, voči cudzím ľuďom veľmi nedôverčivý, drsný až ostrý pes. Pánovi je síce oddaný, nie však veľmi podriadený. Pokojný a sebaistý.
Zvláštne nároky: Potrebuje vera pohybu a volného priestoru. Má rád teplo. Jeho výchova je ťažká. Nie je vhodný do mesta.
Využitie: Vo svojej domovine poľovný, v Európe dostihový pes. Náročný spoločník, dobrý strážca.
Výskyt: U nás sa vyskytuje zriedka.
Možná zámena: So sloughim, s ktorým ho až do roku 1981 pokladali za jedno plemeno. Odlišuje sa od neho telesným formátom, ktorý má tvoriť na výšku postavený obdĺžnik (pri sloughim obdĺžnik položený na dĺžku alebo štvorec) a s prípustným výskytom bielej farby na labách a na hrudi.

Austrálsky Dobytkársky Pes

22. července 2011 v 12:45 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod:
Pôvodné austrálske plemeno, vznikajúce od začiatku minulého storočia krížením ovčiarskych psov anglického pôvodu (kólií, staroanglických ovčiakov a pod., neskôr vari aj dalmatínskych psov a bulteriérov) s dingami. Cieľom bolo vytvoriť nezvyčajne odolného a vytrvalého honeckého psa, schopného intenzívne pracovať aj v drsných podmienkach austrálskej prírody.
Popis:
Stredne veľký, mocný a kompaktný pes. Hlava mocná, s mohutnými čeľusťami, širokou lebkou a plytkým stopom. Oči stredne veľké, tmavohnedé, s inteligentným výrazom. Uši stredne veľké, pri koreni široké, špicaté. Telo mierne obdĺžnikové, s rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a mocným zadkom. Nohy s hrubými kosťami, rovné, svalnaté: Chvost nízko nasadený, pri pohybe sa dvíha, ale nie nad zadok. Srsť krátka s hustou podsadou, odpudzujúca vodu. Farba: modrá s čiernymi alebo pálenými znakmi alebo bez nich. Veľkosť: kohútiková výška psov 46 - 51 cm, súk 43 - 48 cm. Hmotnosť 16 - 20 kg,
Charakteristika:
Nesmierne pohyblivý, vytrvalý a energický pes, ktorý nepozná únavu. Nadšený a spoľahlivý robotník. Rýchlo chápe, ochotne sa učí všetko nové. K cudzím veľmi nedôverčivý, skvelý strážca.
Využitie:
V Austrálii vyšľachtený sa dodnes používa na zaháňanie čried oviec a statku aj na veľké vzdialenosti. Teraz sa čoraz častejšie využíva pri najrozmanitejších psích športoch, ku ktorým je neobyčajne disponovaný.
Výskyt:
V Austrálii bežný. V Európe donedávna veľmi vzácny, v ostatnom čase sa vďaka úspechom pri agility začína šíriť. U nás sa zatiaľ asi nevyskytuje.
Zvláštne nároky:
Tento pes neznáša nečinnosť, musí byť neprestajne zamestnaný. Hodí sa viac na vidiek ako do mesta.
Možná zámena:
S veľmi vzácnym austrálskym kelpiem, proti ktorému je pevnejší a robustnejší a od ktorého sa zväčša líši aj typickou modrou alebo červenou "fŕkanou" farbou.

Argentínska Doga

22. července 2011 v 12:40 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Argentínsku dogu vyšľachtil doktor Antonio Nores Martinez na základe zistenia, že nijaké z dosiaľ v Argentíne žijúcich plemien nie je schopné spoľahlivo ochrániť obrovské čriedy hovädzieho dobytka pred pumami a jaguármi. Krížením miestnych potomkov španielskych mastinov s prekvapujúcim množstvom ďalších plemien (uvádza sa aj anglický buldog, boxer, nemecká doga, bulteriér a vari aj írsky vlkodav a pointer) sa za niekoľko desaťročí podarilo vytvoriť psa s molossoidnými črtami, napriek tomu však veľmi rýchleho a vytrvalého. Plemeno oficiálne uznali v Argentíne roku 1964, FCI dokonca až roku 1973.
Popis: Masívne stavaný pes väčšej strednej veľkosti, mimoriadne atletický a svalnatý. Charakteristický vzhľad mu dáva mohutná hlava so širokou lebečnou dutinou a s mocnými žuvacími svalmi. Uši sa prv kupírovali nakrátko, teraz by mali byt vzpriamené alebo polovzpriamené. Telo štvorcové, svalnaté. Dlhý a mocný chvost, v pokoji zvesený, pri pohybe kmitá z boka na bok. Srst krátka, tvrdá, lesklá. Farba čisto biela. Veľkosť 60-65 cm v kohútiku pri hmotnosti 40-50 kg.
Charakteristika: Mimoriadny pes, ktorý v sebe spája silu a mohutnosť molossov s rýchlosťou, svižnosťou a vytrvalosťou teriérov a iných poľovných psov. Má výborný čuch, dobre aportuje, je schopný poľovného a služobného výcviku.
Zvláštne nároky: Má rád teplo a bez problémov znáša aj letné horúčavy, nemôže však byť ubytovaný celoročne mimo domu. Potrebuje dôsledný výcvik, tesný kontakt s ľuďmi a vhodné zamestnanie.
Využitie: Pes vyšľachtený na lovenie jaguárov, púm a diviakov, príp. na ochranu čried pred nimi. Dnes slúži predovšetkým ako spoľahlivý strážca a rešpekt vzbudzujúci spoločník, v zámorí sa vraj osvedčil v policajných službách aj ako vodiaci pes pre nevidomých.
Výskyt: Patrí k menej bežným, ale nie celkom vzácnym plemenám.
Možná zámena: So zreteľom na typickú bielu farbu nepravdepodobná.

Anglický Špringeršpaniel

22. července 2011 v 12:40 | PatriSa |  Psy podrobnejšie

Pôvod: Dôkazy o existencii psov podobného typu máme v Anglicku už z raného stredoveku. K ozajstnému rozdeleniu španielov však došlo až koncom 19. storočia. Hoci sa špringeršpaniel pokladá za najpôvodnejšieho z poľovných španielov, jeho prvý štandard vydali až roku 1902. Meno získal od charakteristického spôsobu prenasledovania zveri sériami krátkych skokov ("to spring" = skákať).

Popis: Stredne veľký, symetricky stavaný, kompaktný pes. Hlava stredne dlhá, pomerne široká a mierne zaguľatená, s vyznačeným stopom a so širokým, hlbokým ňucháčom. Pysky kvadratické a hlboké. Oči stredne veľké, mandľového tvaru, tmavoorieškovej farby. Uši dlhé a široké, tesne priliehajúce k hlave, nasadené v rovine očí, pokryté srstou. Krk dlhší, mocný, svalnatý, mierne klenutý, bez laloka. Nohy rovné, hrubé, svalnaté. Pohyb priamy, voľný a elegantný. Telo mocné, primerane dlhé, s hlbokým hrudníkom a klenutými rebrami. Svalnatý, slabo klenutý zadok. Chvost nízko nasadený, kupírovaný, nesený pod líniou chrbta. Srsť hustá, hladká, dlhšia na ušiach, na drieku a na nohách. Farba hnedo-biela, čierno-biela, s pálením alebo bez pálenia. Veľkosť: Kohútiková výška je okolo 51 cm, hmotnosť 22-24 kg.
Charakteristika: Veľmi živý, aktívny, mocný a vytrvalý pes. Ak má možnosť vybiť svoj temperament, je poslušný a pomerne ľahko ovládateľný. K ľuďom veľmi priateľský, celkom neagresívny.
Zvláštne nároky: Vyžaduje vera pohybu a zamestnania. Srsť treba pravidelne prečesávať.
Využitie: Mimoriadne univerzálny poľovný pes, ktorý vystavuje, aportuje aj väčšie zvieratá až do veľkosti líšky, ochotne pracuje na zemi aj vo vode. Vo svete obľúbený ako spoločník.
Výskyt: Nie je bežný, ročne sa u nás odchovajú asi dve stovky šteniec.
Možná zámena: S príbuzným waleským špringeršpanielom, ktorý je menší, má hladšiu srsť, dlhší chrbát a ňucháčovú partiu.

Anglický Seter

22. července 2011 v 12:40 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Setre patria medzi najmladšie poľovné psy, vznikli až po rozšírení strelných zbraní, čomu zodpovedal typický spôsob práce: na zver upozorňovali podobne ako stavače zvláštnym ustrnutým postojom, tzv. "vystavovaním", často pri ňom prisadúvali (zrejme odtiaľ majú aj meno "to set" znamená v angličtine "sedieť"). Rozhodujúci podiel na vzniku anglického setra má E. Lawerack, ktorý už od roku 1825 choval setre nie iba na výkon, ale aj na exteriér.
Popis: Skôr väčší, nápadne elegantný a ušľachtilý pes. Hlava dlhá, s výrazným stopom a s hranatou ňucháčovou partiou. Oči s mäkkým, ale živým výrazom. Uši stredne dlhé, nízko nasadené, priliehajúce k tvári, porastené dlhou hodvábnou srstou. Krk dlhší, svalnatý a elegantný. Telo mocné, nie však ťažké, s krátkym a rovným chrbtom, so širokým a hlbokým hrudníkom. Nohy rovné, svalnaté, s hrubými kosťami, na zadnej strane so "zástavami". Chvost nasadený v úrovni chrbta, stredne dlhý, neskrútený, s hodvábnou "zástavou". Srsť dlhá a hodvábna. Farba čiernobiela, pomarančovo-biela, žlto-biela, hnedo-biela a trikolóra. Veľkosť: Kohútiková výška psov 65-68 cm, súk 61-65 cm, hmotnosť asi 25-30 kg.
Charakteristika: Milý a priateľský pes, doma pomerne pokojný, vonku však nezvyčajne temperamentný a vytrvalý. Má vynikajúce poľovné schopnosti: dobre vystavuje, spoľahlivo pracuje s vysokým nosom, ochotne aportuje.
Zvláštne nároky: Potrebuje mimoriadne veľa pohybu a od malička dôsledný výcvik na poslušnosť, aby ho bolo možné púšťať navoľno.
Využitie: Všestranný poľovný pes. Príjemný spoločník pre športovo založených rudí.
Výskyt: O čosi vzácnejší ako írsky seter, počty odchovaných šteniec u nás nedosahujú za rok ani stovku.
Možná zámena: Podobá sa na ostatné setre, ale líši sa od nich typickými bledými farbami a bodkovaním.

Appenzelský Salašnícky pes

22. července 2011 v 12:40 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Najpôvodnejší zo všetkých štyroch švajčiarskych salašníckych psov. Aj on sa často odvodzuje až od psov rímskych légií. Nad chrbtom skrútený chvost svedčí o príbuznosti s ázijskou vetvou pastierskych psov (tibetská doga, puli). Ako samostatné plemeno ho opísali na samom konci 19. storočia, chov sa rozvíja až v tomto storočí.
Popis: Stredne veľký, harmonicky stavaný trojfarebný pes s takmer kvadratickou telesnou stavbou. Hlava veľkosťou zodpovedá telu, mierne klinovitá, ňucháč stredne veľký, rovnomerne sa zužujúci. Oči malé, mandľovité , uši trojuholníkové, zvysoka a zoširoka nasadené, v pokoji priliehajú k tvári. Telo mocné a kompaktné, chrbát dlhší, pevný a rovnomerné, zadok krátky, hrudník siahajúci po lakte, brucho iba málo vtiahnuté. Chvost vysoko nasadený, nad chrbtom tesne zakrútený. Srsť krátka, drsná a priliehavá, červeno-hrdzavo-biela alebo hnedo-hrdzavo-biela. Veľkosť: Psy v kohútiku 52-56 cm, suky 50-54 cm.
Charakteristika: Živý, energický a pohyblivý pes, sebavedomý a nebojácny. K známym ľuďom priateľský, k cudzím mierne nedôverčivý. Má miernu dávku ostrosti a rád breše, preto je dobrým strážcom.
Zvláštne nároky: Vzhľadom na hlasnosť a veľkú potrebu pohybu nie je veľmi vhodný do miest. Inak je celkom nenáročný.
Využitie: Prv honecký a ovčiarsky pes, dnes dobrý spoločník, strážca, ale vo svojej vlasti aj lavínový záchranný a vojenský pes.
Výskyt: Vo Švajčiarsku pomerne hojný, mimo svojej vlasti pomerne vzácny. U nás sa dosiaľ nevyskytuje.
Možná zámena: S veľmi podobným entlenbuchským salašníckym psom, ktorý ale nemá chvost, je dlhší a má kratšie nohy.

Anglický Mastif

22. července 2011 v 12:40 | PatriSa |  Psy podrobnejšie
Pôvod: Niekedy ho odvodzujú od bojových psov rímskych légií. V stredoveku používali jeho predkov nielen na zápasy, ale aj pri poľovačkách. Moderný chov začína v prvej polovici minulého storočia, roku 1883 bol vydaný prvý štandard.
Popis: Veľký a ťažký pes (najťažšie plemeno sveta) mohutnej stavby tela. Hlava väčšia, široká, kvadratická, veľmi hlboká, s kratším ňucháčom. Na čele sa pri pozornosti tvoria vrásky. Uši malé, priliehajú k tvári. Chrbát široký, hrudník široký a hlboký. Nohy s hrubými kosťami, svalnaté. Chvost vysoko nasadený, siaha po priehlavkový kĺb, nesmie byt nesený nad horizontálnou líniou. Srsť krátka a priliehavá, marhuľovej, striebristohnedej, jelenej alebo tmavohnedej pálenej farby. Zvyčajná veľkosť psov v kohútiku 70-80 cm, 65-72 cm pri hmotnosti 45-55 kg, jestvujú však aj jedinci s hmotnosťou okolo 100 kg.
Charakteristika: Pokojný, rozvážny, v zásade dobromyseľný pes. V prípade ohrozenia však so zreteľom na svoju nezvyčajnú silu môže byť veľmi nebezpečný.
Zvláštne nároky: Mimoriadne náročné plemeno na potravu, priestor a na fyzické pozície majiteľa. Vyžaduje citlivý a trpezlivý prístup, výcvik prebieha pomaly a ťažko.
Výskyt: Vzácnejšie plemeno.
Možná zámena: S bulmastifom, s brazílskou filou, s tosou. Všetky sú výrazne menšie a subtílnejšie.

Slavné kone 1. časť

17. července 2011 v 14:34 | PatriSa |  Kone podrobnejšie

Barbaro

Narodil sa 29. apríla 2003 v USA. Jeho otec bol Dynaformer a matka La Ville Rouge.
Tento statný hnedák s odznakmi po prvý krát vbehol na trať v roku 2005 a hneď svoje prvé preteky Laurel Futuruty vyhral. Potom štartoval ešte 3 x. A to v Kentuckom a Floridskom derby, kde vyhral. Svoj posledný štart v Preakness Stakes bol pre neho osudným. Mal trištvrťovú zlomeninu pravej zadnej nohy. Ľudia, čo to videli mali slty v očiach. Táto tragédia sa stala 22. Mája 2006. Ihneď po zranení ho previezli na kliniku, kde mj nohu operovali a zašrobovali. Jeho stav sa veľmi rýchlo lepšil, dokiaľ nedostal do druhej nohy laminitis- schvátenie nohy. Jeho stav sa začal rapídne horšiť a ľudia deň čo deň, sledovali jeho stav. Nakoniec však 29. januára 2007 bolo potrebné Barbara utratiť, pretože jeho stav sa horšil a kôň iba trpel. Tí, ktorý ho poznali si ho budú pametať ako veľkého bojovníka, ktorý bojoval nielen silou ale aj srdcom...

Photoshooty príroda 0.1

17. července 2011 v 14:06 | PatriSa |  Fotogaléria
Tieto Photoshooty som fotila sama... Bohužiaľ na mobile... Ale inak sú pekné len tá kvalita :P


P.S. po kliknutí sa zväččia
Kopíruj so zdrojom:

Photoshooty kone 1.0

17. července 2011 v 14:02 | PatriSa |  Fotogaléria

Kopíruj so zdrojom:

Photoshooty kone 0.9

17. července 2011 v 14:00 | PatriSa |  Fotogaléria

Kopíruj so zdrojom:

Photoshooty kone 0.8

17. července 2011 v 13:58 | PatriSa |  Fotogaléria
Frízsky kôň... Nádherný, elegantný...

Kopíruj so zdrojom:

Photoshooty kone 0.7

17. července 2011 v 13:49 | PatriSa |  Fotogaléria
Mix

Kopíruj so zdrojom:

Photoshooty kone 0.6

17. července 2011 v 13:32 | PatriSa |  Fotogaléria
Mix
Kopíruj so zdrojom: